Východiskový bod : Podlesok

Tiesňavou Suchá Belá

Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Podlesok

Poloha : Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod : Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh : Podlesok – Suchá Belá--vrch 2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Kláštorisko 1/2 hod. – Pod Kláštoriskom 1/4 hod. – Hrdlo Hornádu 3/4 hod. – Podlesok 1/4 hod
Spolu : 4 1/4 hod
Prevýšenie : 409 m

Náročnosť : pomerne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá zabezpečujú rebríky, reťaze, stúpadlá a lávky. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Zvyšok trasy vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Trasa je dobre značkovaná, avšak zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.
Popis trasy : túra ponúka fascinujúci prechod tiesňavou Suchá Belá u, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Náročný prechod tajomným svetom kaskád, vodopádov a roklín zabezpečujú technické pomôcky. Od smerovníka pred recepciou autokempingu v Podlesku (550 m) vstúpime po zelenej značke (5725) do tiesňavy Suchá Belá. Krátko pôjdeme južným smerom po lúke popri oplotení autokempingu. Neskôr zostúpime do riečiska Suchej Belej a pokračujeme lesom. Úvodný, menej náročný úsek vedie po chodníku. Pomocou drevených lávok pôjdeme striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov, kde sa začína exponovaný výstup. Nad Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto (tzv. Roklina). Rebríkom a cez skalné okno sa dostaneme ponad Okienkový vodopád a ďalej pôjdeme rozšírenou časťou ku Korytovému vodopádu. Pokračujeme popri Bočnom vodopáde opäť do zúženia tiesňavy (tzv. Kaskády). Trasa ďalej vedie miernejšie hore popri potoku širšou časťou tiesňavy. Na záver nás čaká strmšie stúpanie zalesneným ponorným riečiskom. Pri studničke vyjdeme na úzku asfaltovú cestu doľava a zakrátko prídeme k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959 m). Výstup sa končí na okraji výraznej planiny Glac v. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou a po žltej značke (8890) mierne klesneme k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Zídeme z Glackej cesty a pokračujeme doprava červenou značkou (0911). Pohodlne klesneme lesnou cestou a cez zalesnenú časť planiny Glac sa priblížime k jej najvýchodnejšiemu lúčnemu bodu – Kláštorisku (770 m). Rekreačná oblasť ponúka občerstvenie a prehliadku rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. Z obľúbeného oddychového miesta pokračujeme zelenou značkou (5726) severozápadným smerom. Výraznou sypanou cestou prejdeme cez lúku, za ktorou nás čaká zostup lesom k rázcestiu Pod Kláštoriskom (740 m). Odbočíme doprava a z lesnej cesty zídeme na chodník. Vydáme sa po zelenej značke cez les, v závere prejdeme popri rekreačnom stredisku k rázcestiu Hrdlo Hornádu (528 m). Sútok Veľkej Bielej vody a Hornádu je zároveň začiatkom kaňonovitého toku Hornádu. Pokračujeme modrou značkou (2819) západným smerom po chodníku popri potoku, neskôr pôjdeme úzkou asfaltovou cestou do osady Podlesok (550 m). Niektoré z chát a autokemping ponúkajú občerstvenie a ubytovanie. Variant: Túru možno skrátiť, ak pôvodnú trasu opustíme na rázcestí Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ zostúpime po červenej značke (0911) Glackou cestou, po ktorej sa o 1 hod. dostaneme do osady Podlesok (spolu: 3 1/2 hod.).

1.Suchá Belá (národná prírodná rezervácia) jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja s nadmorskou výškou 550 až 950 m a výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná). Je príkladom spätnej erózie s prekrásnymi vodopádmi (Misové vodopády, Okienkový vodopád), krútňavovými hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa. Začína sa na severnom okraji planiny Glac. Na vzdialenosť 2,5 km klesá o 400 m. Potok, ktorý ňou tečie, sa v dolnej časti stráca v ponore. Dno pod ponorom je zvyčajne suché, čo zdôvodňuje pomenovanie rokliny.
2.Glac najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji s rozlohou približne 3 km2. V jej svahoch vznikli takmer všetky najatraktívnejšie tiesňavy pohoria – na východe Kyseľ a Sokolia dolina, na západe Veľký Sokol a Piecky, na severe Suchá Belá, Kláštorská roklina a Zelená dolina (turisticky neprístupná). Nad údolím Bieleho potoka sa nachádzajú najznámejšie jaskyne planiny – Medvedia jaskyňa a Zlatá diera. Planina Glac a jej výbežky tvoria ústredný orientačný priestor, vyúsťuje tu podstatná časť značkovaných turistických chodníkov.