História NP. Slovenský raj

Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie územia Slovenského raja (príkladom je Kláštorisko a niektoré jaskyne). Prvými návštevníkmi tu boli pravdepodobne pravekí lovci, pastieri, neskôr lesní robotníci, uhliari, prieskumníci a dobyvatelia nerastných zdrojov. Hustejšie bol osídlený severný okraj Slovenského raja, a to už od mladšej doby kamennej. Najstarším neolitickým sídliskom bolo Hradisko (neďaleko hotela Čingov na Čingove - Hradisku). Archeologické nálezy potvrdzujú aj osídlenie jaskýň z tej doby - Medvedia jaskyňa, Čertova diera, Tunel. V neskoršom období mladšej doby kamennej, v eneolite (3. a 2. tisícročie p.n.l.) už je okolie Slovenského raja husto osídlené. Sídliská vznikajú najmä na strategických miestach, pri sútokoch Hornádu s jeho prítokmi ako Košariská, Zelená hora, v oblasti Čingova na I'avom aj pravom brehu Hornádu. Významným bol o aj sídlisko priamo v srdci Slovenského raja na Kláštorisku. Spomenuté sídliská sa väčšinou stali aj útočišťom prvých Slovanov, prichádzajúcich na územie Spiša niekedy medzi 5. až 6. storočím. V neskoršej dobe sa história dotkla územia Slovenského raja v r. 1241 - 1242 počas vpádu Tatárov. Neprístupné terény sa vtedy stali úkrytom obyvatel'stva. Na Kláštorisku sa ukryli spišskí Sasi, pôvodné obyvatel'stvo našlo úkryt na Turníku a v iných ťažko prístupných lokalitách Slovenského raja. Od tohoto obdobia je história Kláštoriska po čas ďalších troch storočí spojená so vznikom kláštora, životom kartuziánskych mníchov, ale aj častými nájazdmi lúpežných družín. V prvej polovici 13. storočia bola osídlená aj Zelená hora. Budoval sa tu strážny tzv. Marcelov hrad ale nebol dokončený. V 15. stor. si tu bratríci vybudovali pevnosť (Tábor). Územia sa v minulosti dotkli aj aktivity spojené s ťažbou rúd (od 14. stor.), ako aj ťažba dreva, uhliarstvo a stavba hút. História turistiky sa tu začína odvíjať až v druhej pol. 19. stor. predovšetkým od objavu Dobšinskej Ľadovej jaskyne na juhu oblasti (r. 1870, Eugen Ruffinyi so spoločníkmi). Prvé turistické chodníky na juhu Slovenského raja vedú k jaskyni a k Občasnému prameňu. Neskôr vďaka výstavbe Košicko - Bohumínskej železnice turisticky ožíva aj sever Slovenského raja. Prvá turistická útulňa bola postavená v roku 1889 na Tomášovskom výhl'ade. Prvé chodníky vedú na Kláštorisko, Glac a pravým brehom Hornádu. Prvý zaznamenaný prechod tiesňavou, a to Vel'kým Sokolom (Róth M., Filarszky N., Karoliny M.) je z roku 1898. To bol impulz k postupnému objavovaniu všetkých tiesňav a ich sprístupňovaniu verejnosti. Súčasné pomenovanie územia "Slovenský raj" sa v litera¬túre objavuje až v r. 1921. Pred tým "Hrabušické vápencové vrchy", "Hrabušickérokliny" alebo "Stratenská homatina".