Východiskový bod : Čingov

Tiesňavou Sokolia dolina

Čingov – Biely potok – Sokolia dolina – Kláštorisko – Čertova sihoť – Čingov

Poloha : Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod : Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh : Čingov – Biely potok--ústie 1/2 hod. – Kyseľ-ústie 3/4 hod. – Sokolia dolina-ústie 1/2 hod. – Sokolia dolina-vrch 2 hod. – Biskupské chyžky 1/4 hod. – Glac-Malá poľana 1/2 hod. – Suchá Belá- vrch 1/4 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Kláštorisko 1/2 hod. – Biely potok-ústie 1 hod. – Čingov 1/2 hod.
Spolu : 7 1/4 hod
Prevýšenie : 514 m

Náročnosť : náročná okružná túra s veľkým prevýšením a výstupom cez najexponovanejšiu tiesňavu Sokolia dolina. Hoci bezpečnosť v nej zabezpečujú rebríky, stúpadlá, reťaze a mostíky, vyžaduje si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, ísť možno len proti toku potoka! Náročnejší je prechod cez drevené rebríky v doline Tomášovská Belá a krátky zostup z Čertovej sihote zabezpečený reťazami. Ostatné úseky vedú pohodlným terénom po dobre značkovaných lesných cestách a chodníkoch. Zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.
Popis trasy : náročná, avšak krajinársky príťažlivá túra prechádzajúca NPR Prielom Hornádu a Kyseľ. Zo začiatku vedie pohodlne Prielomom Hornádu do malebnej riečnej doliny Tomášovská Belá. Ďalej smeruje cez rešpekt vzbudzujúcu tiesňavu Sokolia dolina u na planinu Glac a do rekreačnej oblasti Kláštorisko, ktorá sa nachádza v strede severnej časti Slovenského raja. Začneme v Čingove (490 m) a po modrej značke (2829) sa vyberieme západným smerom. Nenáročná prvá časť trasy smeruje rozšírenou časťou Prielomu Hornádu po lesnej ceste popod skalné útvary Kazateľnica, Ihla a Tomášovský výhľad. Od rázcestia Biely potok-ústie (510 m) pokračujeme po zelenej značke (5723) do doliny Tomášovská Belá, pričom stále pôjdeme popri Bielom potoku. Až po ústie Sokolej doliny nás povedie úzky chodník, ktorý striedajú mostíky a drevené lávky. Na rázcestí Sokolia dolina-ústie (569 m) odbočíme doprava, vyjdeme z doliny a po žltej značke (8741) vystúpime do tiesňavy Sokolia dolina. V prvej časti výstupu nás čaká menej náročné stúpanie po chodníku, ktorý vedie širšou časťou tiesňavy popri potoku a cez riečisko. Neskôr po drevenom rebríku prejdeme ponad Skalný vodopád. Prekonáme strmšie stúpanie až pod najvyšší vodopád Slovenského raja – Závojový vodopád v, pri ktorom sa začína najexponovanejšia časť výstupu. Skalnú stenu 75 m dlhého vodopádu, ktorý padá cez viaceré skalné stupne, zdoláme pomocou sústavy rebríkov, reťazí a dvoch mostíkov. Nad druhým mostíkom opustíme Závojový vodopád a pokračujeme cez Vyšný vodopád. Trasa vedie menej náročným chodníkom popri potoku a v závere strmšou lesnou cestou k rázcestiu Sokolia dolina-vrch (1 002 m). Ďalej smerujeme doprava po zelenej značke (5745) a pôjdeme pohodlne lesným prostredím planiny Glac popri chatkách k rázcestiu Biskupské chyžky (1 004 m). Odtiaľ po žltej značke mierne klesneme polootvoreným terénom na lúčnu poľanu k rázcestiu Glac-Malá poľana (992 m). Na tomto mieste sa pred nami otvorí krásny výhľad na Havraniu skalu. Odbočíme doprava na modrú značku (2829) a o chvíľu prídeme po úzkej asfaltovej ceste k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959 m). Pokračujeme žlto značkovanou lesnou cestou (8890) a mierne klesneme k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Tu opustíme Glackú cestu, ktorou sme postupovali od Malej poľany. Čaká nás odbočenie doprava a pohodlný zostup červenou značkou (0911) lesom do rekreačnej oblasti Kláštorisko (770 m) s možnosťou občerstvenia a prehliadky kartuziánskeho kláštora. Z obľúbeného oddychového miesta pokračujeme modrou značkou (2829) východným smerom. Cesta vedie krátko hore okrajom lúky a neskôr zostupuje zalesneným hrebeňom Čertovej sihote, ktorý ponúka pekné výhľady. V závere výletu strmo klesneme a pomocou reťazí sa dostaneme k smerovníku Biely potok-rázcestie (524 m). Vydáme sa doprava a pôjdeme krátko modrou a zelenou značkou cez mostík k rázcestiu Biely potok-ústie (510 m). Do Čingova (490 m) sa vrátime po modrej značke známej zo začiatku trasy. Bodkou za náročnou túrou môže byť občerstvenie v niektorom z hotelov alebo pohostinských zariadení.

1.Sokolia dolina jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja. Pri spáde 340 m na 2,5 km vytvára niekoľko menších a tri väčšie vodopády (Bočný, Skalný, Závojový či Vyšný vodopád). Nachádza sa na východnom okraji planiny Glac. Turisti ju objavili ako jednu z posledných. Prvý prechod sa uskutočnil až v apríli 1910, keď ju zdolal L. Rokfalussy a A. Mervay so spoločníkmi. V roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali a v období rokov 1979 až 1981 prechodovú trasu úplne prestavali. Dnes možno úsekom prejsť priamo pomocou vyše 80 m dlhej sústavy rebríkov, mostíkov a stúpačiek.
2.Závojový vodopád najvyšší vodopád v Slovenskom raji a tretí najvyšší vodopád na Slovensku. Nachádza sa v Sokolej doline a tvorí ho päť stupňov, v ktorých meria spolu asi 75 m. Vodopády Slovenského raja sa viažu na kaňonovité doliny, rokliny a tiesňavy a sú príkladom vývoja riečneho reliéfu so všetkými štádiami (pereje, kaskády a prejavy spätnej erózie).