Východiskový bod : Kláštorisko

Cez Veľký Kyseľ a Tomášovskú Belú

Kláštorisko – Veľký Kyseľ – Biskupské chyžky – Klauzy – Kláštorisko

Poloha : Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod : Kláštorisko
Časový rozvrh : Kláštorisko – Kyseľ-rázcestie 1/2 hod. – Biskupské chyžky 1 1/4 hod. – Sokolia dolina-vrch 1/4 hod. – Pod Bykárkou 1/2 hod. – Klauzy 1 hod. – Sokolia dolina-ústie 3/4 hod. – Kyseľ-ústie 1/2 hod. – Kláštorisko 1/2 hod
Spolu : 5 1/4 hod
Prevýšenie : 446 m

Náročnosť : stredne náročná okružná trasa. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú najmä exponované úseky v tiesňave Veľký Kyseľ, ktoré zabezpečujú rebríky, reťaze a stúpadlá. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Náročnejší je aj strmý zostup k vodnej nádrži Klauzy a výstup do Kláštoriska v závere túry. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje aj viacnásobná zmena farby turistických značiek.
Popis trasy : túra sa začína i končí na lúčnej poľane Kláštorisko, najvýchodnejšom bode planiny Glac. Okrem občerstvenia a ubytovania ponúka aj prehliadku kartuziánskeho kláštora. Takmer celá trasa vedie cez NPR Kyseľ . Cez tajomné prostredie tiesňavy Veľký Kyseľ zdobenej vodopádmi vystupuje na zalesnený východný okraj planiny Glac. V malebnom prostredí doliny Tomášovská Belá prichádza k vodnej nádrži Klauzy, ktorá je technickou pamiatkou. Jej vody slúžili na splavovanie dreva. Rovnako príťažlivý je prechod dolinou v bezprostrednom okolí priezračného Bieleho potoka. Bezpečnosť prechodu tu zabezpečuje sústava drevených horizontálnych rebríkov. Začneme v Kláštorisku (770 m) a po modrej značke (2829) sa vyberieme západným smerom. Krátko vystúpime spolu s červenou značkou (0911) a ďalej už len po modrej značke zostúpime na križovatku Kyseľ-rázcestie (688 m). Pokračujeme zelenou značkou (5745) cez lávku do tiesňavy Veľký Kyseľ v. Vystúpime riečiskom a pomocou drevených rebríkov prídeme k prvému skalnému stupňu tiesňavy. Zdobí ho Pawlasov vodopád, ktorý prekonáme po drevených rebríkoch. Asi po 100 m nás čaká ďalší skalný stupeň s vodopádom Ochrancov prírody, ktorý zdoláme pomocou kovového rebríka, stúpačiek a reťazí. V závere zúženej časti tiesňavy upúta úchvatná scenéria výrazného skalného stupňa, z ktorého padá zľava Bočný vodopád. Pred nami uvidíme vodopád v Barikáde. Prekonáme ho 10 m dlhým kovovým rebríkom a po stúpačkách v závere už pohodlnejšie pôjdeme hore lesom popri studničke až k rázcestiu Biskupské chyžky (1 004 m). Pokračujeme zelenou značkou doľava zvlneným zalesneným terénom. Minieme drevené objekty a zakrátko prídeme na rázcestie Sokolia dolina-vrch (1 002 m). Pokračujeme pohodlne zmiešaným lesom až k rázcestiu Pod Bykárkou (985 m), kde odbočíme doľava na žltú značku (8742). Čaká nás náročný zostup lesom s obmedzenými výhľadmi vľavo na obnažené vápencové skaly. Dolinu Tomášovská Belá dosiahneme pri rázcestí Klauzy w (643 m). Krásna lokalita s vodnou nádržou, náučným panelom a so studničkou je vhodným miestom na oddych. Pokračujeme severným smerom a sledujeme zelenú značku (5723) v smere toku Bieleho potoka. Onedlho prídeme pohodlne (aj pomocou mostíkov) k rázcestiu Sokolia dolina-ústie (572 m). Pokračujeme stále po zelenej značke príťažlivou dolinou so zurčiacim potokom. Aj po drevených rebríkoch prídeme k rázcestiu Kyseľ-ústie (556 m). Drevenou lávkou prejdeme cez potok Kyseľ a vystúpime doľava po žltej značke (8740). Strmý a namáhavý výstup chodníkom v svahu zabezpečujú technické pomôcky. Odmenou je však výhľad na uzavretú divokú časť rokliny Kyseľ. Od rázcestia Kláštorisko-lúka (785 m) pôjdeme už len pohodlne ďalej po žltej značke, ktorá v tomto úseku vedie spolu s modrou značkou. Posledná časť túry vedie lúčnou poľanou s výhľadmi na Vysoké Tatry až k reštaurácii v Kláštorisku, kde sa trasa končí.

1.Kyseľ tiesňava na východnom okraji planiny Glac medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád takmer 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Prvá objavná túra sa uskutočnila 27. júna 1900, avšak celou tiesňavou ako prvý prešiel až K. Kozlovský so spoločníkmi 25. augusta 1907. V roku 1925 na exponovaných miestach umiestnili prvé kovové mostíky a rebríky. Pre veľký požiar zo 16. a 17. júla 1976, ktorému podľahlo vyše 0,3 km2 lesa, prechod tiesňavou zakázali. Verejnosti je prístupná náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou časťou Malého a Veľkého Kyseľa.
2.Veľký Kyseľ turisticky prístupná odnož tiesňavy Kyseľ. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod Veľkou poľanou na planine Glac. Vytvára niekoľko vodopádov – Pawlasov vodopád, Vodopád ochrancov prírody či Vodopád v Bariére. Turistický chodník vedie len v smere proti toku potoka. wKlauzy (národná kultúrna pamiatka) – historická vodná nádrž na hornom toku Bieleho potoka. Do roku 1950 slúžila na splavovanie dreva (až do Smižian) vypúšťaním vody. Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia hrádzu s výškou 7,8 m zrekonštruovali. V súčasnosti priehrada slúži najmä na chov rýb.