slovenský raj
husky logo

Partneri AHS :

HUSKY
výrobca kvalitného outdoorového oblečenia, batohov, spacích vakov a stanov.

DAJAMA vydavateľstvo
sa od začiatku svojej existencie venuje propagácii regiónov Slovenska a vydávaniu publikácií o jeho geograficko-historických oblastiach.

Krásy Slovenska
Turisticko-vlastivedný časopis pre tých, ktorí majú radi turistiku, cestovanie a neustále objavovanie Slovenska.

vytlačiť stránku

Ubytovanie :

penzion Patierna Penzión Pastierňa
Navštívte vyhľádavaný penzión na okraji obce Dedinky, obklopený galériou Gačovských skál ....

chata Piecky Chata Piecky
Jej názov je odvodený od niekdajšej píly a ešte dnes je tu možno nájsť niekoľko pôvodných zrubových ....

privat Cassiopea Privát Cassiopea
Ubytovanie Cassiopeia sa nachádza v južnej časti Národného parku Slovenský raj v obci Mlynky ....

Kláštorisko Kláštorisko
Klaštorisko -jediné turistické stredisko vo vnútri Slovenského raja je aj významnou archeologickou lokalitou....

slovensky_raj

Východiskový bod : Čingov



Na Tomášovský výhľad a cez Kláštorskú roklinu

Čingov – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Kláštorská roklina – Kláštorisko – Čingov



Poloha : Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod : Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh : Čingov – Džurkovec 1/4 hod. – Tomášovský výhľad 3/4 hod. – Letanovský mlyn 3/4 hod. – Kláštorská roklina-ústie 1 hod. – Kláštorisko 1 hod. – Biely potok-ústie 1 hod. – Čingov 1/2 hod
Spolu : 5 1/4 hod
Prevýšenie : 280 m



Náročnosť : stredne náročná okružná trasa. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú najmä exponované úseky v Prielome Hornádu a Kláštorskej rokline, ktoré sú zaistené lávkami, mostíkmi, reťazami, stúpadlami a rebríkmi. Ostatná časť túry vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.
Popis trasy : trasa vystupuje na skalnú galériu Tomášovského výhľadu. Atraktívny je najmä prechod strednou časťou Prielomu Hornádu a výstup úzkou a romantickou Kláštorskou roklinou do rekreačnej oblasti Kláštorisko. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Prielom Hornádu a Kláštorská roklina sú súčasťou NPR Prielom Hornádu. Kláštorisko ležiace v najvýchodnejšom bode planiny Glac ponúka občerstvenie a prehliadku rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. Trasa na začiatku vedie po žltej turistickej značke (8737). Od ústrednej orientácie v Čingove (490 m) sa vydáme severozápadným smerom po chodníku vedúcom hore medzi chaty a neskôr cez les do autokempingu v časti Džurkovec (565 m). Od rázcestia pokračujeme doľava a po žltej značke mierne vystúpime chodníkom v svahu Ľudmanky. Zo skalných útvarov Kazateľnica a Ihla sa pred nami otvoria výhľady do Prielomu Hornádu. Výstup sa končí na skalnej terase Tomášovský výhľad u (667 m), z ktorej je nádherný výhľad. Jej skaly slúžia aj ako cvičné horolezecké terény. Pokračujeme pohodlne po žltej značke krátko lesom a neskôr okrajom lesa takisto s možnosťami pekných výhľadov do Hornádskej kotliny. V závere tejto časti nás čaká zostup lesom na lesnú cestu k potoku. Vyberieme sa doľava spolu s červenou značkou (0911) a onedlho prídeme k chatám rekreačnej oblasti Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu. Od rázcestia Letanovský mlyn v (513 m) odbočíme pred kamenným kartuziánskym mostom doprava na modrú značku (2819), ktorá vedie do atraktívnej strednej časti Prielomu Hornádu. Náročný prechod zabezpečujú mostíky, lávky, reťaze a stúpadlá. Prejdeme cez mostík Nad mlynom a po úzkom chodníku sa dostaneme na lávku Nad stržou. Sprevádza nás zaujímavý výhľad na protiľahlý svah Ihríka. Cesta vedie smerom dolu okolo nesprístupnenej Zelenej doliny na Reťazovú lávku. Pokračujeme po chodníku a cez stúpadlá Nad Zelenou dolinou. V jej závere sa ocitneme pod stúpadlami Pri záreze a cez unikátnu Lanovú lávku prejdeme do ústia Kláštorskej rokliny (520 m), kde Prielom Hornádu opustíme. Zelená značka (5726) vedie do náročného výstupu roklinou, v ktorej bezpečnosť zaisťujú reťaze, stúpadlá a rebríky. Postupne prekonáme vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, kaskády Gusta Nedobrého, Malý vodopád a Machový vodopád. V závere vystúpime vľavo od Kartuziánskeho vodopádu do rekreačnej oblasti Kláštorisko w (770 m), ktoré poskytuje možnosť občerstvenia a prehliadku kartuziánskeho kláštora. Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou (2829) východným smerom. Prvá časť chodníka smeruje hore okrajom lúky, neskôr lesným chodníkom zostúpime po hrebeni Čertovej sihote s peknými výhľadmi. V závere pomocou reťazí strmšie klesneme k rázcestiu Biely potok-rázcestie (524 m). Trasa smeruje doprava po modrej značke krátko cez mostík a okolo ďalšieho rázcestia Biely potok-ústie (510 m) doľava, ďalej znova po modrej značke. Pohodlnou lesnou cestou v rozšírenej časti Prielomu Hornádu sa popod skalné útvary Tomášovský výhľad, Ihla a Kazateľnica dostaneme do Čingova (490 m), kde sa môžeme občerstviť v niektorej z chát či hotelov.

1.Tomášovský výhľad skalná terasa vysoká 146 m v južnom svahu Ludmanky s jedinečným výhľadom na dolnú časť Prielomu Hornádu a do širokého okolia. Za dobrého počasia možno na pravej strane vidieť panorámu Vysokých Tatier. Na okrajovom hrebeni bližšie k Čingovu sa nachádzajú skalné útvary Ihla a Kazateľnica. Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli A. Brnčal, A. Huba a E. Leschinský 8. októbra 1938. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Ide o veľmi fotogenické miesto, ktoré nechýba ani v jednej publikácii o Slovenskom raji.
2.Letanovský mlyn jedno zo stredísk na severnom okraji Slovenského raja s možnosťou občerstvenia. Tvorí ho tiché zákutie s lúkou. Nachádzajú sa tu rekreačné chaty a pozostatky starého mlyna v mieste, kde do Hornádu ústi Trstený potok. Počas druhej svetovej vojny nemecká jednotka, ktorá tiahla z Letanoviec na Kláštorisko, vyhodila do povetria kartuziánsky most, ktorý sa tu nachádzal.
3.Kláštorisko jediné turistické centrum ležiace vo vnútri Slovenského raja, do ktorého sa možno dostať iba pešo. Nachádza sa na úzkej rovnomennej plošine zovretej medzi Prielomom Hornádu a tiesňavou Kyseľ. Podľa zakladacej listiny z roku 1299 kartuziáni dostali súhlas postaviť kláštor za západným múrom pevnosti, v ktorej stál kostol. V prvej polovici 15. storočia pokojný život mníchov často rušili husiti a po nich bratríci. Kartuziáni z Kláštoriska odišli v roku 1543, a tak kláštor postupne pustol a zarástol. V roku 1983 sa na Kláštorisku začal záchranný výskum. Výsledkom aktivít pamiatkarov a archeológov je pozoruhodný areál kartuziánskeho kláštora s rozlohou 1 ha citlivo vložený do nádhernej krasovej krajiny. Najzaujímavejšia prístupová cesta ku Kláštorisku vedie zo severu Kláštorskou tiesňavou. Je jednou z dvoch tiesňav, ktoré ústia priamo do Prielomu Hornádu.